Histologické vyšetrenie je dôležité pre stanovenie diagnózy alebo ako metóda vedeckej práce. Najskôr je však potrebné zhotoviť histologické preparáty, ktoré sú pre diagnózu kľúčové. Ich vytvorenie nie je jednoduché, preto vedci a lektori českých univerzít dali vzniknúť niekoľkým histologickým atlasom.
K čo slúži histologický preparát?
Histologické preparáty sú mikroskopické preparáty, ktoré slúžia na štúdium a bunkovú diagnostiku živých tkanív. Vďaka preparátu dokáže medik preskúmať mikroskopické štruktúry tkanív, stanoviť diagnózu a vylúčiť prípadné patológie.
Histológia je ideálna pre zobrazovanie celých tkanív s nižším rozlíšením, ale je obmedzujúca, ak chcete skúmať subcelulárne štruktúry, napríklad pri štúdiu zmien u mozgových nádorov. V takom prípade je potrebná podrobnejšia a výkonnejšia technika, ako je elektrónová mikroskopia.
Zhotovenie histologických preparátov
Príprava histologických preparátov sa rozdeľuje do niekoľkých fáz. Najskôr je potrebné tkanivá a bunky šetrne usmrtiť, aby si zachovali charakteristický tvar a štruktúru. Následne sa narežú na tenké rezy a zafarbia.
Fixácia tkaniva
Účelom fixácie je zabrániť autolýze a hnilobe tkaniva. Na dosiahnutie najlepších výsledkov sa biologické vzorky tkanív ihneď po odbere prenesú do fixačného činidla. Najčastejšími typmi sú chlorid ortuťnatý, formaldehyd a glutaraldehyd. Jednotlivé druhy sa používajú podľa tkaniva, ktoré sa fixuje.
Zalievanie tkanív
Na spracovanie tkanív na tenké mikroskopické rezy je potrebné tkanivo zaliať do média a získať homogénny blok. Obvykle sa využíva parafín, prípadne nitrocelulóza. Najprv sa vzorka dehydruje a ponorí do alkoholu, aby sa z tkaniva odstránila voda a formalín. Väčšina využívaných médií totiž nie je miešateľná s vodou.
Nasleduje čistenie organickým rozpúšťadlom, ktoré odstráni alkohol a umožní infiltráciu parafínom. Následne sa tkanivo obklopí veľkým blokom roztaveného parafínu a po stuhnutí už sa vzorka reže na veľmi tenké rezy.
Krájanie tkaniva
Po predchádzajúcich krokoch je vzorka pripravená na rozrezanie na sklíčko. Z povrchu bloku sa odstráni vosk, aby sa tkanivo odkrylo, a schladí sa na 10 minút. Pomocou mikrotómu sa z bloku odrežú extrémne tenké rezy tkaniva v tvare pásky. Väčšina tkanív sa reže na hrúbku 5 µm, ale mikrotóm zvláda nastavenie rezania na rôznu hrúbku.
Po narezaní sa tkanivo opatrne prenesie do teplého vodného kúpeľa, kde sa nechá chvíľu plávať na hladine. Nakoniec sa naberie na sklíčko, zreteľne sa označí a nechá sa vyschnúť vo zvislej polohe pri 37 °C, aby sa jemne rozpustil prebytočný parafín a tkanivový rez zostal neporušený.
Farbenie tkaniva
Väčšina buniek je priehľadná a v pôvodnom stave sa javí ako takmer bezfarebná. Preto sa používajú histochemické farbivá (zvyčajne hematoxylín, karmín alebo syntetický eosín), ktoré zaistia kontrast tkanivových rezov. Vďaka tomu sú tkanivové štruktúry viditeľnejšie a ľahšie sa hodnotia. Farbivá reagujú fyzikálne alebo chemicky. Metóda a konkrétne farbivo sa určujú podľa toho, ktoré určité tkanivá či bunky je potrebné zvýrazniť.
Atlas histologických preparátov a digitalizácia
Digitalizácia samotného histologického preparátu nie je jednoduchá. Ideálne je skenovať sklíčko v niekoľkých rovinách zaostrenia kvôli možnej strate informácií. Tým sa výrazne zvyšuje (nielen) časová náročnosť. Navyše u preparátu v základnom farbení nemožno vykonať imunochemické farbenie alebo molekulárne biologickú analýzu. To limituje odborníkov pri konzultáciách, pretože nedokážu vykonať dodatočné testy.
Výhody však často prevyšujú nevýhody. Špecialista nemusí byť pri konzultácii fyzicky prítomný, pri výučbe majú študenti nepreberné množstvo materiálov, k dokumentácii pacienta môžu byť priložené všetky informácie a podobne. Tvoria sa preto histologické atlasy, ktoré vznikajú predovšetkým s podporou Ústavu histológie. Medzi najrozšírenejšie patria:
- Histologické preparáty na Wikiskripta
- Atlas histológie Lekárske fakulty Univerzity Palackého
- Zbierka preparátov na výučbu histológie< /a>
- Histologický atlas Univerzity Illinois
Histologické vyšetrenie
Pri histologickom vyšetrení sa vzorka tkaniva odoberá čo najrýchlejšie a najšetrnejšie, aby nedochádzalo k pomliaždeniu tkanív a aby bol zákrok pre pacienta bezbolestný. Technika sa podriaďuje tomu, za akých podmienok k odberu vzorky dochádza: excízia sa vykonáva počas operácie alebo pitvy, kyretáž pri zoškrabnutí časti tkaniva a podobne.
Po oddelení vzorky od organizmu dochádza k autolýze a rýchlemu znehodnocovaniu, preto je potrebné vzorku čo najrýchlejšie zafixovať. Vloží sa do fixačnej nádobky s fixačným roztokom, ktorého musí byť najmenej 20× viac, než koľko je objem vzorky. Starostlivo označená nádobka putuje s sprievodným vyplneným listom do histologického laboratória, kde vzorku zaevidujú a spracujú.
Na prenos a spracovanie sa využíva len zdravotnícky materiál k tomu určený. Akékoľvek vystavovanie okolitým vplyvom vzorka znehodnocuje a ovplyvňuje správne stanovenie diagnózy.