Meranie krvného tlaku je prostriedkom na stanovenie správnej diagnózy hypertenzie, jej stupňa a jej kontroly. Zmeranie skutočného krvného tlaku je dôležité predovšetkým pri prvých návštevách pacienta, kedy sa rozhoduje o prípadnej medikácii. Akým spôsobom môžete krvný tlak zmerať?
Spôsoby merania krvného tlaku
Krvný tlak odráža celkový zdravotný stav organizmu a je dôležitou súčasťou lekárskeho vyšetrenia. Klinický význam monitorovania krvného tlaku spočíva v posúdení hypertenzie. Meranie prebieha buď v ordinácii, alebo mimo nej v domácom prostredí pacienta.
Domáce meranie krvného tlaku
Dlhodobé meranie krvného tlaku v domácom prostredí prebieha väčšinou počas 7 dní. Pacient pri meraní sedí v kľude, chrbát má opretý a pažu podoprenú, nepoloženú v lone. Ráno aj večer si sám zmeria krvný tlak, vždy dvakrát kvôli validácii výsledkov.
Ambulantné meranie krvného tlaku
Ambulantné meranie prebieha 24 alebo 48 hodín. Pacientovi meria tlak automatický, neinvazívny a prenosný tlakomer v pravidelných intervaloch (od 15 minút do 2 hodín). Výstupom merania je priemerná hodnota krvného tlaku počas dňa a počas noci spoločne s pacientovým denníkom, do ktorého si zaznamenával svoje aktivity s časovým údajom.
Meranie krvného tlaku v ordinácii
Pre hypertenziu sú vhodné pravidelné klinické kontroly v časových intervaloch, ktoré určuje lekár. Meranie tlaku je súčasťou pravidelnej preventívnej prehliadky v rozsahu od raz ročne až po pravidelný interval 4 – 6 týždňov pri komplikovanej hypertenzii.
V ordinácii lekára má pacient vo väčšine prípadov prirodzene vyšší krvný tlak kvôli podvedomému strachu a obavám z vyšetrenia. Ide o takzvanú hypertenziu z bieleho plášťa.
Typy tlakomerov
V ordinácii sa najčastejšie využívajú auskultačné alebo oscilometrické tonometre, semiautomatické či plne automatické.
Meranie pomocou ortuťového tlakomera (tonometra)
Meranie auskultačnou (počúvacou) metódou je nepriama metóda merania krvného tlaku. Hovorí sa mu aj Korotkovova metóda. Pri meraní sa používa ortuťový tlakomer, ktorý sa skladá z manometra a nafukovacieho systému – balónku s ventilom. Na zistenie tlaku je potrebný ešte fonendoskop, ktorým lekár či iná oprávnená osoba počúva tep pacienta.
Ako zmerať krvný tlak auskultačnou metódou?
Pri meraní tlaku na ortuťovom teplomere naviňte pacientovi na rameno manžetu, na lakťovej jamke pridržte fonendoskop a stláčaním balónika zvýšte tlak na 140 mmHg. Tým zastavíte prietok krvi. Ventilom pri balóniku postupne vypúšťate vzduch z manžety a pozorujete hodnoty:
- systolický tlak je hodnota, na ktorej sa ortuť pohybuje v okamihu, keď budete počuť prvé zvuky prúdiacej krvi;
- diastolický tlak je hodnota, na ktorej sa ortuť pohybuje v okamihu, keď zvuky zmiznú.
Zvuky vytvára tepna v dôsledku vírivého toku krvi. Ako sa znižuje tlak v manžete, vírenie postupne ustáva. V niektorých prípadoch sa diastolický tlak určuje už pri zoslabení zvukov, kedy začínajú byť menej zreteľné. Meria sa tak predovšetkým u tehotných žien, detí do 13 rokov a pri meraní krvného tlaku po dynamickej záťaži.
Digitálne meranie automatickým tlakomerom
Automatické meranie prebieha pomocou digitálnych prístrojov, ktoré najčastejšie využívajú oscilometrickú metódu. Automatický tlakomer</ a> opäť natlakuje manžetu na určitú hodnotu, stlačí tepnu a zastaví prúd krvi. Postupné vypúšťanie manžety a uvoľňovanie tepny spôsobí rozkmitanie tepny (osciláciu), čo detekuje mikročip tlakomeru.
Oscilačná metóda nie je vhodná pre osoby s arytmiou srdca. U miernej arytmie pravdepodobne tlakomer zobrazí spoľahlivý výsledok, u vážnej arytmie však zobrazí nepresné hodnoty alebo zahlási priamo ERROR na displeji.
Ako správne nasadiť tlakomer a zmerať krvný tlak
Pacient sa posadí na pohodlnú stoličku s oporou chrbta, obe nohy položí na zem v miernom rozkročení. Ruku s manžetou oprie o stôl vo výške hrudníka – paže je vo výške srdca, aby na meranie nemal vplyv hydrostatický tlak krvi.
Manžetu navlečte priamo na kožu, 3 cm nad lakťovú jamku. Šírku manžety vyberajte podľa obvodu ramena, úzka alebo príliš široká manžeta výrazne ovplyvňuje výsledky merania. Ideálna veľkosť je taká, aby dĺžka vnútorného mechúra manžety zodpovedala 80 % obvodu paže a šírka 40 %. Veľkosti náhradných manžiet na tlakomer pokrývajú potreby od novorodencov až po možnosť pripevniť ich na stehno dospelého človeka.
Výšku krvného tlaku ovplyvňujú podnety z vnútorného i vonkajšieho prostredia, fyzická a psychická záťaž, výrazne tiež kolíše počas dňa. Preto je dôležité merať krvný tlak v pokoji av rovnakom čase, aby boli výsledky čo najviac relevantné.
Ideálne je, aby pacient najneskôr 30 minút pred meraním nič nejedol ani nepil a počas samotného merania nehovoril.
Tieto rady platia všeobecne – či už si pacient meria tlak doma sám, alebo u lekára.
Normálne hodnoty tlaku
Hodnoty tlaku závisia od použitej metódy merania a samozrejme od zdravotného stavu pacienta. U zdravého dospelého človeka sa hodnoty pohybujú okolo 120/80 mmHg. U dojčiat je obvyklý krvný tlak okolo 100 mmHg, s vekom systolický tlak stúpa.
- Hodnota systolického krvného tlaku: 105 mmHg až 140 mmHg
- Hodnota normálneho diastolického krvného tlaku: 60 mmHg až 90 mmHg
Cieľové hodnoty domáceho merania bývajú väčšinou o 5–10 mmHg nižšie ako hodnoty namerané v ordinácii kvôli obvyklej hypertenzii z bieleho plášťa. Rozdiel je tiež pri meraní na ľavej a na pravej paži – tlak tak merajte na tej, ktorá vykazuje vyššie hodnoty krvného tlaku.
Zvýšený krvný tlak a hypertenzia
Akonáhle systolický krvný tlak presiahne 140 mmHg a/alebo diastolický krvný tlak vystúpi nad 90 mmHg, ide o arteriálnu hypertenziu. Vysoké hodnoty musia byť namerané aspoň pri dvoch rôznych návštevách lekára či pri ambulantnom monitorovaní krvného tlaku.
Spodná hranica pre vysoký krvný tlak sa v priebehu rokov znižuje a nové štúdie považujú za hypertenziu tlak opakovane vyšší ako 130/80 mmHg. Pre diagnostiku hypertenzie a odhalenie ďalších rizikových faktorov sa u hypertonikov vyšetrujú aj krvné vzorky, moč, očné pozadie, prípadne sa vykonávajú ďalšie vyšetrenie.