Pacientovi s respiračnými problémami, dlhodobým kašľom, pred operáciou hrudníka a pri ďalších podobných problémoch musíte vykonať vyšetrenie spirometrom. S akými nameranými hodnotami sa môžete stretnúť a čo indikujú?

Čo je to spirometria?

Spirometria je vyšetrenie pľúcnych objemov, kapacít a prietokov a je to jedna zo základných interných vyšetrovacích metód. Pomáha okrem iného odhaliť poruchu ventilačnej funkcie a vyhodnotiť jej mieru. Prevedenie a hodnotenie spirometria patrí medzi základné zručnosti pneumológov, internistov, pediatrov, alergológov i športových lekárov.

Ide o fyziologický test, ktorý meria, ako pacient dokáže vdychovať a vydychovať objem vzduchu. Akonáhle pacient trpí na respiračné príznaky, ako je dýchavičnosť, kašeľ alebo bolesť na hrudi, správne vykonaná spirometria vám pomôže určiť diagnózu.   Respiračné ochorenie majú podobné príznaky a práve spirometrie ich pomôže rozlíšiť. Využíva sa tiež pri monitorovaní pľúcnych funkcií v čase – pri zhoršení príznakov, zistení efektu liečby, detekcii nežiaducich účinkov liekov a podobne.

Pri vyšetrení funkcie pľúc sa používa spirometer, ktorý zaznamenáva dýchanie ako graf. Ten ukazuje objem pľúc pacienta v závislosti od času. Meranie ľahko vykoná aj praktický lekár vďaka stolným alebo vreckovým spirometrom as pomocou nenáročného  príslušenstvo pre spirometre.

Hodnoty spirometrie

Výstupom vyšetrenia sú dva grafy: jeden z nich ukazuje objem pľúc v závislosti od času a druhý ukazuje závislosť prietoku vzduchu dýchacími cestami na objeme pľúc. Výsledné parametre sa delia aj na statické a dynamické parametre.

Statické parametre

Statické parametre merajú spirometer počas doby, počas ktorej sa pacient nadýchuje alebo vydychuje v pokoji. Spirometer ukazuje krivku s hodnotami objem/čas. Medzi skúmané parametre patria:

• VT: Objem vzduchu, ktorý pacient vydýchne alebo vdýchne jedným normálnym výdychom alebo vdychom.
• ERV: Exspiračný rezervný objem určuje, koľko vzduchu môže pacient po normálnom výdychu ešte vydýchnuť.
• IRV: Inšpiračný rezervný objem udáva, koľko vzduchu môže pacient po normálnom vdychu ešte prijať do pľúc.
• VC: Vitálna kapacita pľúc predstavuje súčet dychového objemu, inspiračného rezervného objemu a reziduálneho objemu.
• DF: Kľudová dychová frekvencia (počet dychov za 1 minútu).

Statické parametre dokážu informovať o prípadných restrikčných poruchách a zaznamenávajú veľkosť alveolárneho priestoru. Hodnotenie tiaže reštrikčnej ventilačnej poruchy prebieha podľa parametra SVC (maximálna VC):

Dynamické parametre

Dynamické parametre merajú objemy vzduchu, ktoré pacient vykonáva pri usilovnom výdychu a nádychu. Pri dynamických parametroch sledujete hodnoty prietok/objem a objem/čas. Takéto parametre sú napríklad:

• FVC: Usilovná vitálna kapacita je maximálny objem vzduchu, ktorý pacient po maximálnom nádychu prudko vydýchne pri maximálnom usilovnom výdychu.
• FEV1: Objem vzduchu vydýchnutý s najväčším úsilím za 1 sekundu po maximálnom nádychu. U zdravých ľudí sa táto hodnota pohybuje okolo 80 %. Ak má pacient respiračné ťažkosti alebo pľúcnu chorobu, je hodnota nižšia. Ak spolu s FEV1 klesá aj VC, signalizuje to pokles vitálnej kapacity.
• PEF: Vrcholový výdychový prietok, teda najvyšší prietok na vrchole usilovného výdychu meraný za 0,1 sekúnd.
• FEF: Usilovné výdychové prietoky na rôznych úrovniach vydýchnuté FVC.

Dynamické parametre pomáhajú určiť obštrukčné poruchy a zaznamenávajú prúdenie vzduchu v dýchacích cestách. Obštrukčné ventilačné poruchy vyhodnotíte podľa parametra FEV1:

Tiffeneaov index

Tento index je najdôležitejším parametrom. Ukazuje mieru dychového postihnutia pacienta. U takzvaných obštrukčných chorôb, ako je astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), sa s dýchacie cesty pri usilovnom výdychu predčasne zatvárajú. Pacient tak nevydychuje vzduch rýchlo a bez námahy, ale vynakladá veľké úsilie. Na spirometrii sa to prejaví poklesom hodnoty objemu vzduchu vydýchnutého s najväčším úsilím za sekundu (FEV1), ale celkový vydýchnutý objem (FVC) zostane normálny.

Príklady normálnych hodnôt spirometrie

Spirometria je síce vyšetrenie, ktoré vždy vykonávate rovnako – nezávisle na vyšetrovanom pacientovi –, ale pri hodnotení už musíte vziať do úvahy jeho (nielen) zdravotný stav. Dôležitý je totiž vek pacienta, jeho pohlavie, výška a hmotnosť. Mladý športovec bude mať vždy iný dychový objem ako obézna seniorka.

Orientačné hodnoty dychových objemov sú tieto:

Príklady tvarov kriviek prietok/objem

Z tvaru kriviek nameraných hodnôt spoznáte rôzne ochorenia a zdravotný stav pacienta. Interpretácia výsledkov spirometria je pre určenie správnej diagnózy kľúčová.

Zdroj: Časopis Vnútorné lekárstvo, roč. 63, č. 11

1. krivka: Normálne namerané hodnoty s terminálnym prehnutím expiračnej časti, ktoré môže byť spôsobené vekom.
2. krivka: Obštrukčný tvar krivky, ktorý môže byť pozorovaný u pacienta s astmou.
3. krivka: Ukazuje ťažké obmedzenie výdychového prietoku so zníženým vydýchnutým objemom (pravdepodobne pri hyperinflácii). Často sa vyskytuje u pacientov s CHOCHP.
4. krivka: Variabilná intratorakálna obštrukcia v horných dýchacích cestách.
5. krivka: Variabilná extratorakálna obštrukcia v horných dýchacích cestách.
6. krivka: Fixovaná obštrukcia v horných dýchacích cestách potvrdená 3 rovnakými manévrami.

Oznámenie diagnózy a nasadenie liekov

Výsledok vyšetrenia lekár porovná so stavom pacienta, jeho dychovými problémami a príznakmi. Stanoví diagnózu a prípadne predpíše lieky, ktoré uľahčujú dýchanie. Pokiaľ ide o kontrolné vyšetrenie, môže na základe lepších alebo horších výsledkov zmeniť dávkovanie liekov.

Okrem spirometrie sú súčasťou pľúcneho vyšetrenia u alergológa aj ďalšie diagnostické metódy, ako je meranie množstva vydychovaného oxidu dusnatého (NO) či bronchoprovokačné a bronchodilatačné testy.