Spracovanie moču ako biologického materiálu má zásadný význam pre určenie správnej diagnózy i na včasné liečenie. Na začiatku všetkého ale stojí správny odber moču, transport vzorky moču v odberových nádobách aj následné laboratórne testy.
Mikrobiologické a chemické vyšetrenie moču
V prípade biochemického vyšetrenia musí pacient odovzdať vzorku moču aseptickým spôsobom. Minimálne jednu hodinu pred odberom vzorky nesmie pacient močiť a musí sa vyhýbať nadmernému príjmu tekutín.
Ideálna je vzorka z prvého ranného moču, kde sa obe podmienky bez problémov splnia. Prvý ranný moč je vhodný pre väčšinu močových vyšetrení, pretože je koncentrovanejší a kyslejší. Moč v priebehu dňa je už ovplyvnená príjmom tekutín, potravy a pohybom. Objem vzorky je najčastejšie 10 ml.
K vyšetrenie pacient využije vzorku zo stredného prúdu moču. Prvá porcia moču sa neodoberá, pretože je kontaminovaná bežnou uretrálnou flórou u oboch pohlaví. Preto je dôležité, aby si pacient pred odberom omyl čistou vodou (bez mydiel) močové orgány – táto „drobnosť“ redukuje počet falošne pozitívnych nálezov pri mikrobiologických vyšetreniach o 20 %. U žien platí, že odber neprevádzajú počas obdobia menštruácie.
Základné kvalitatívne vyšetrenie moču a močového sedimentu
Pri základnom vyšetrení zistíte prítomnosť bielkovín, glukózy, ketolátok, bilirubínu, urobilinogénu a krvných elementov. Z&vyšetrenie močového sedimentu zistíte prítomné erytrocyty, leukocyty, valce a podobne.
Moč na tieto vyšetrenia pacient zbiera za určité časové obdobie. Krátkodobý zber moču trvá 1–3 hodiny, dlhodobý 12–24 hodín. Dĺžka obdobia závisí od potrebného vyšetrenia a vždy ju určí lekár. Pacientom sa v takom prípade hodí prehľadný návod na zber moču.
Zber začína kedykoľvek počas dňa, pri 24-hodinovom je ideálna doba ráno medzi šiestou a siedmou hodinou. Na začiatku zberu sa pacient vymočí (bez zberu), zaznamená čas a odvtedy zbiera všetok moč – vrátane tej pred stolicou – do špeciálneho kontajnera na moč po dobu 24 hodín.
Následne pacient (prípadne zodpovedná osoba) zmeria objem zbieraného moču, dôkladne premieša a do laboratória pošle aspoň 5 ml priemernej vzorky vrátane všetkých informácií o zbere, objeme a údajoch o pacientovi.
Typy liekoviek a odberových nádobiek na moč
Vzorka moču patrí vždy do čistej, vymytej, suchej a uzatvárateľnej nádoby. Akékoľvek zvyšky čistiacich prostriedkov alebo predchádzajúcich liekov (v prípade liekoviek) skresľujú výsledky analýzy vzorky. Všetky nádoby a skúmavky, v ktorých sa odber transportuje do laboratória, musia byť zreteľne označené štítkom. V prípade, že sa vzorka nedostane do laboratória do dvoch hodín od odberu, sa moč uchováva v chlade a tme – napríklad v chladničke.
Skúmavky na moč
Pre biochemické a mikroskopické vyšetrenie postačí čistá a suchá skúmavka na moč, často označená žltým uzáverom. Pri takomto type vyšetrenia nie je nutné, aby bola nádoba smočí sterilná. Dôležité je, aby bola čistá.
Pri bakteriologickom vyšetrení musí byť vzorka v sterilnom prostredí av takom prípade sa využíva sterilná skúmavka na moč s červeným uzáverom. Pri manipulácii s ňou sa viečko nesmie nikam pokladať vnútornou stranou.
Transport vzorky moču
Záleží na type vyšetrenia. Moč na chemické vyšetrenie a vyšetrenie močového sedimentu musí pacient dodať do laboratória ideálne do jednej hodiny po odbere. Rýchlosť spracovania vzorky je v tomto prípade kľúčová a vyšetrenie s odstupom viac ako dve hodiny od odberu už znižuje validitu výsledku.
Vzorku zbieraného moču je potrebné dodať najneskôr do 24 hodín po ukončení zberu. Počas tej doby ho pacient musí uchovávať v dobre uzavretej odberovej nádobe na moč, v chlade a mimo priameho slnečného svetla.
Vyšetrenie moču zníži počet ďalších vyšetrení
Dlhodobý zber moču pomôže pri diagnostike metabolických porúch, pri niektorých nefrologických ochoreniach, pri odporúčaní preventívnych opatrení pre riziko opakovania ochorenia a podobne.
Chemické a mikrobiologické vyšetrenie tiež lekárovi pomáha s určovaním diagnózy. Vďaka nemu spozná, či je potrebná liečba či medikácia a akým smerom sa bude ďalej uberať. Odber vzorky ranného moču by tak ideálne mal byť súčasťou každej preventívnej prehliadky.